Ako funguje dobrovoľníctvo cez helpx/workaway či wwoofing vo svete?

Autor: Viera Valentová | 19.11.2017 o 23:56 | (upravené 28.3.2018 o 13:17) Karma článku: 4,84 | Prečítané:  2191x

Počas dlhodobého a nízkonákladového cestovania po svete je celkom príjemné vyskúšať si z času na čas dobrovoľnícku prácu. Cestovateľovi táto skúsenosť otvára nové obzory, bližšie spozná miestne pomery, ľudí a kultúru. 

Môže sa zlepšiť v cudzom jazyku, nadobudne nové zručnosti, zníži si denné náklady a v neposlednom rade zažije zväčša príjemnú kultúrnu výmenu.

V tomto článku si predstavíme rôzne druhy dobrovoľníckych prác uskutočnené najmä cez helpx, workaway a woofing. Vo všeobecnosti sa jedná o prácu na pár hodín denne za poskytnutie ubytovania a väčšinou aj stravy, prípadne drobné vreckové na prilepšenie. Moje vlastné skúsenosti s obdobným typom práce sú všetky spojené s dlhodobým cestovaním po Blízkom východe (Izrael a Jordánsko, 2012), po Južnej a Juhovýchodnej Ázii (Malajzia, Hong Kong a India, 2014) a terajším niekoľkomesačným pobytom v Južnej Amerike (Ekvádor, Kolumbia, Peru, Bolívia, 2017).

Prácu ponúkajú hlavne hostely a farmy

Pracovala som prevažne v hosteloch a na farmách. V ubytovacích zariadeniach pre batôžkárov sú dobrovoľníci nápomocní najmä na recepcii, ale takisto sem-tam pripravujú raňajky, pracujú v hostelovom bare či reštaurácii, dozerajú na celkovú čistotu prostredia a v prípade potreby pomáhajú s upratovaním. Na farmách sa dobrovoľnícka práca odvíja od zamerania. Napríklad na kávovej farme v Ekvádore sme robili všetko od zbierania, cez lúpanie až po mletie kávy. V solárnej záhrade v Izraeli som najčastejšie premiestňovala vonkajší nábytok a kŕmila domáce zvieratá či varila. Takisto v hosteloch sa nemusí jednať výlučne o prácu na recepcii. V dvoch ubytovacích zariadeniach v Peru sme pred časom počas nášho pobytu neobslúžili takmer žiadneho hosťa, pretože bola slabá sezóna a málo zákazníkov. Preto naša práca spočívala takmer výlučne v upratovaní vnútorných a vonkajších priestorov. V druhom peruánskom hosteli sme zase pomáhali s online marketingom, webstránkou a prekladmi do angličtiny. Najväčšou hostelovou zmenou pre nás bola naša posledná dobrovoľnícka skúsenosť, kde sme pracovali v hostelovom bare/reštaurácii, čo znamenalo, že sme najmä čapovali pivo (dosť netradičné pre fľaškovú Južnú Ameriku), prijímali objednávky, podávali jedlo, umývali riady a celkovo zabezpečovali príjemnú atmosféru v bare.

Pravidlá práce závisia od miesta a všade je to individuálne

Pri spomínaných druhoch dobrovoľníctva neplatia takmer žiadne všeobecné písané pravidlá, a aj tie nepísané sú dosť individuálne. Podľa opisu zo stránok helpx a workaway zvyčajne dobrovoľník pracuje 4-5 hodín denne, 5-krát do týždňa a má zabezpečenú kompletnú stravu, teda tri jedlá denne. Z mojich vlastných skúsenosti som takéto podmienky mala len pri polovici prípadov. Niekde nám poskytli jedlo bez večere, niekde to boli iba raňajky, či obed. Inde sme nedostali žiadne jedlo a robili sme len štyri hodiny denne. Takmer všade sme mali k dispozícii dobre vybavenú kuchyňu a jedlo sme si často pripravovali sami z poskytnutých surovín. Na našom poslednom pôsobisku, v hostelovej reštaurácii/bare v La Paz v Bolívii, nebola k dispozícii kuchyňa a jedlo nám pripravovali dvakrát denne kuchári vrámci služieb reštaurácie.

Minimálna dĺžka pobytu je zväčša jeden mesiac pri práci na recepcii v hosteli, na farme je to zvyčajne dva týždne. Niekde sú poskytované zaujímavé benefity pri dlhšom pobyte. Často ide o zľavy na rôzne atrakcie a výlety organizované spriatelenou cestovnou agentúrou. Takto som sa napríklad dostala zadarmo k Mŕtvemu moru, počas dobrovoľníčenia na recepcii v Ammáne v Jordánsku. Neplatila som vtedy za dopravu, len za vstupné na pláž.

Počet dobrovoľníkov je veľmi individuálny. Na niektorých miestach pracuje spolu veľa ľudí naraz, inde hľadajú len jednu osobu. V Solárnej záhrade v Izraeli nás občas bolo viac ako desať a niekedy sme boli len traja. V hosteli v Kuala Lumpur v Malajzii síce dokopy pracovalo päť ľudí na recepcii, ale všetci okrem môjho priateľa a mňa boli dlhodobí a platení miestni zamestnanci, teda žiadny ďalší dobrovoľník okrem nás tam nebol. Recepcia v hosteli v ekvádorskom Quite fungovala dlhé roky výlučne vďaka krátkodobým dobrovoľníkov z celého sveta. Jediným plateným zamestnancom mimo rodiny, ktorá hostel prevádzkovala bol Luis, ktorý sa staral o celkovú čistotu hostela. V našom terajšom pôsobisku, v hostelovom bare v La Paz v Bolívii sme zase s priateľom jedinými neplatenými pracovníkmi, všetci okolo nás sú dlhodobými zamestnancami.

Helpx, workaway či wwoof? Ktorá platforma je najlepšia?

Webové databázy z nadpisu tohto článku fungujú nasledovným spôsobom: Nádejný dobrovoľník si v nich môže vyberať z ponuky zariadení, ktoré hľadajú krátkodobých pomocníkov. Stránka helpx.net je na dnešnú dobu dosť zastaralá a jediná možná selekcia je založená na výbere krajín. Naopak, moderná a prehľadná stránka workaway.info ponúka vyhľadávanie podľa regiónov v jednotlivých krajinách, taktiež možnosť hľadať podľa kľúčového slova a iných kritérií. Je tam však rozdiel v cene. V čase publikovania tohto článku stála dvojročná registrácia na helpx 20 EUR, bez ohľadu na to, či sa registroval človek sám alebo vo dvojici. Členstvo na workaway bolo 27 EUR pre jednotlivca a 35 EUR pre dvojicu na jeden rok. Nezaregistrovaný záujemca má tiež možnosť prehliadať si jednotlivé ponuky, ale nevidí kontaktné údaje ani referencie od predošlých dobrovoľníkov. WWOOF.net funguje odlišne, pre každú krajinu sa platí zvlášť a členské môže byť na rok či dva, všetko závisí od jednotlivých štátov. Pre Kanadu to je momentálne 35 EUR a v Peru sa na rok platí 15 EUR. Stránka wwoof je jedinečná aj tým, že ponúka najmä dobrovoľníctvo na organických farmách, ale žiadne hostely. My momentálne pri našich cestách používame konto na helpxe, v minulosti sme takisto vyskúšali workaway. Drvivá väčšina hostelov, kde som dobrovoľníčila, ponúka svoje služby na oboch platformách (aj helpx aj workaway), farmy majú zase zväčša konto na wwoof a jedno z dvojice helpx či workaway.

Ako si nájsť dobrý hostel či farmu?

Po zaregistrovaní sa na vami vybranej platforme odporúčam vytvoriť si osobný profil, pridať pár fotiek, poskytnúť o sebe všetky relevantné informácie a hon na skvelý cestovateľsko-pracovný zážitok môže začať. Nájsť príjemné miesto niekedy bude trvať dni či týždne, ale človek môže mať aj šťastie a prvá organizácia, ktorú kontaktuje bude tá pravá. Moje prvé dva dobrovoľnícke zážitky boli na Blízkom východe, v Solárnej záhrade v Izraeli a v hosteli v Jordánsku. Ani jedno zo spomínaných miest nebolo tým pravým orechovým, ale odvtedy som zažila aj horšie miesta.

Postup je jednoduchý: treba si pozorne prezerať ponuky, je prínosné prečítať si celý opis práce a miesta budúceho pobytu, referencie od predošlých dobrovoľníkov tiež veľa napovedia. Ak sa vám ponuka pozdáva, kontaktujte ich osobnou správou. Personalizovaná správa má určite väčšie šance na úspech ako copy-paste email. Snažte sa stručne opísať vaše cestovateľské plány, špecifikujte od kedy by ste mohli začať pracovať, či ste už podobnú činnosť vykonávali a prečo by si práve vás mali vybrať. Vašu správu môžete vyšperkovať úvodným a/alebo záverečným oslovením v miestnom jazyku.

V Južnej Amerike, kde sa momentálne nachádzame, je približne polovica dobrovoľníckych inzerátov v španielčine. Niekde je popis práce v angličtine s poznámkou, že domáci nehovoria po anglicky, preto je potrebné ich kontaktovať po španielsky. Ja som na začiatku mala vytvorený dlhší popis o našej ceste, skúsenostiach a očakávaniach v angličtine a všade ho posielala. Keď odpovede nechodili, skúsila som tento istý text posielať v španielčine a vo väčšine prípadov sme dostali odpoveď po španielsky a všetka ďalšia komunikácia bola už len v španielčine. Napríklad z hostela v Quite, v Ekvádore s nami komunikovali v angličtine, ale pred začiatkom dobrovoľníctva sme sa prišli ukázať, kde si overili naše základné komunikačné zručnosti v španielčine. Takisto v hosteli na karibskom pobreží Kolumbie od nás vyžadovali znaloť španielčiny, keďže približne polovica hostí v hosteli bola z Latinskej Ameriky. Keď som v minulosti pracovala v hosteloch a na farmách v Ázii, nikto odo mňa základy miestneho jazyka nevyžadoval. V drvivej väčšine prípadov sú hosteloví hostia zo západu a komunikujú po anglicky. Latinská Amerika je však pre batôžkárov veľmi špecifickým kontinentom, málokto tu prežije bez znalosti aspoň základov španielčiny. A aj práve vďaka početným dobrovoľníckym skúsenostiam sa nám obom úroveň tohto jazyka výrazne zlepšila. Sem-tam patrí do náplne práce aj telefonovanie, a to už celkom úspešne zvládame :-).

Keď nie je všetko také ružové, ako by sme chceli

Tento spôsob dobrovoľníctva je oproti iným byrokratickejším projektom podobného druhu (Európska dobrovoľnícka služba) naozaj jednoduchý. V extrémnej situácii môžete vašu vysnenú farmu kontaktovať na začiatku týždňa s tým, že prídete v stredu. Vo štvrtok na mieste zistíte, že to nie je nič pre vás a keďže nemáte žiadnu písomnú zmluvu, tak v piatok sa zbalíte a bez slova odídete. Aj toto sa deje, stretla som takýchto rýchlych dobrovoľníkov. Takisto sa nemusíte páčiť vášmu manažérovi vy a on vám naznačí, že by bolo najlepšie keby ste sa zbalili. Takto nám to bolo naznačené niekoľkokrát. Tiež je veľmi častým javom prebytok hľadajúcich dobrovoľníkov a nedostatok voľných miest. V Quite sme kontaktovali všetky možné aj nemožné hostely a nakoniec sme dostali neurčitý mail, že by to možno šlo. Nakoniec z toho bolo jedno z najlepších dobrovoľníctiev vôbec, kedy sme sa po mesiaci a pol vrátili znova a ešte dva týždne pracovali.

No nie vždy to bolo ružové. Z desiatky poslaných emailov vrámci Južnej Ameriky nám zväčša odpovie tretina oslovených a z tejto tretiny sa väčšina ospravedlní, že majú plno na nasledujúce mesiace, ale budú na nás myslieť. Často je v odpovedi informácia o zmene podmienok, napríklad, že namiesto troch jedál denne by sme dostali len raňajky alebo iba možnosť variť si z vlastných surovín. V takýchto prípadoch väčšinou odmietame ponuky my. Nepáči sa nám, keď popis nesúhlasí so skutočnosťou. Ešte horším prípadom je stav, keď zmenu podmienok zistíme až na mieste. Aj toto sa deje. Keď sa nám zdalo, že emaily cez helpx či workaway nefungujú, začali sme posielať správy priamo do hostelov z našich osobných emailov. Toto fungovalo niekedy lepšie. Celkom bežnou praxou vo veľkých turistických mestách v Južnej Amerike je priamy kontakt. Nádejný dobrovoľník okrem písania emailov chodí z hostelu do hostelu a pýta sa na možnosť dobrovoľníctva. Tiež sme to vyskúšali na karibskom pobreží v Kolumbii ale bez výsledku, no viacerí naši spolupracovníci v hosteli v Quite sa tam dostali práve cez priamy kontakt.

A ako sa vyvarovať kontaktovaniu nevhodných miest? Pri hosteloch je užitočné a viac-menej kľúčové pozrieť si okrem referencíí na spomínaných dobrovoľníckych platformách aj návštevnícky feedback. Stránky ako booking, hostelworld či tripadvisor vedia veľmi dobre napomôcť. Spokojní klienti zanechávajú pozitívne komentáre, čo je pre vás prospešná informácia, že hostel sa snaží o dobrý zákaznícky servis, preto je väčšia šanca, že bude férový aj k personálu. My sme sa na tomto trošku popálili v Indii pred pár rokmi, keď sme si mysleli, že hostel, ktorý bol dlhé roky odporúčaný v Lonely Planet bude perfektný. Keby sme si vtedy pozreli najčerstvejšie referencie od hostí, neboli by sme takí rozčarovaní z toho, prečo sa náš manažér správal zvláštne. Osobné odporúčania takisto pomáhajú pri výbere. Veľmi rada propagujem dobré miesta na dobrovoľníčenie. Tak veľa ich síce nebolo, ale aj tých niekoľko stojí za vyskúšanie :-). V tom článku som písala o troch podľa mňa najznámejších a najrozšírenejších dobrovoľníckych platformách. Existujú aj ďalšie ako napríklad hovos  či Worldpackers. Sú pomerne nové a nemám s nimi osobnú skúsenosť, ale vyzerajú sľubne.

Ak máte chuť na obdobný tip cestovateľsko-pracovného zážitku, určite odporúčam! Nikto vám síce negarantuje, že vysnívané dobrovoľnícke miesto bude perfektné a bezproblémové, ale je veľká šanca, že zažijete zaujímavú kultúrnu výmenu, veľa sa naučíte, spoznáte nových ľudí a vyskúšate netradičné pracovné spôsoby. Cestovaniu zdar!

Pre ďalšie informácie si prečítajte moje Izraelské a jordánske zážitky z leta roku 2012. Hostelovanie v Kuala Lumpur v lete v roku 2014, záhradkárčenie v Hong Kongu a hostel v Indii. Kávovanie a hostelovanie v Ekvádore. Ak čítania bolo pre vás priveľa, pozrite si video z mojej prezentácie o Dobrovoľníctve vo svete na festivale Cestou Necestou. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer návrh extrémistov nepodporí, potratov sa asi chopí SNS

Parlament by mal tento týždeň rokovať aj návrhu zákona extrémistov z ĽSNS o zákaze potratov len na žiadosť ženy. SNS hovorí o vlastnom návrhu.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Generál Macko volal o pomoc, SNS armádu rozkladá

Na ministerstve obrany to vrie.

KOMENTÁRE

Ako sa konzervatívne cítiaci politici dostali do dilemy

Buď sa spriahnu s diablom, alebo budú mať čo vysvetľovať.


Už ste čítali?