Pre mňa ako večného dobrodruha a permanentného cestovateľa asi momentálne neexistuje lepší program ako spomínaná EDS. Vo svete a teda aj na Slovensku pôsobí dostatočné množstvo organizácií, ktoré ponúkajú obdobné projekty (Aiesec, Glenn, Saleziáni atď). Pre mňa bolo rozhodujúce najmä finančné zabezpečenie, čo je pri EDS takmer kompletné, rozumej pod tým skutočnosť, že účastník si musí zaplatiť len 10% cestovných nákladov, ktoré môže byť taktiež v niektorých prípadoch preplatené ďalšou stranou. A takisto je tu faktor povinnej prípravy pred programom, ktorý vrámci EDS predstavuje málokedy viac ako dve osobné stretnutia. Týmto však nechcem degradovať dôležitosť prípravných stretnutí, len poukazujem na fakt, prečo je pre mňa EDS to pravé orechové.
Ako si vybrať správny projekt?
Samotný proces hľadania vhodného projektu môže trvať v extrémnom prípade niekoľko dní (keď náhle niekto zmení stanovisko a z rozličných príčin nemôže nastúpiť a vám sa ponuka náramne zapáči) ale taktiež aj niekoľko rokov, pokiaľ máte vysoko špecifické preferencie a čakáte na najlepšiu ponuku z najlepších. Moja rada znie: nemusíte zobrať prvú ponuku, ktorá sa vám naskytne, ale taktiež určite netreba používať zložité algoritmy na nájdenie toho pravého. Takisto je prínosné kontaktovať bývalých dobrovoľníkov (ak existujú a projekt nie je novinkou), ale vždy je najdôležitejší vlastný inštinkt a vaše nastavenie. Podrobný opis projektu na papieri na Slovensku môže taktiež v skutočnosti vyzerať odlišne a odlišnejšie. V praxi to funguje vo všeobecnosti nasledovne: najprv si nájdete vašu vysielajúcu organizáciu (sending organisation), ktorá vám potom pomáha s hľadaním vašej prijímajúcej organizácie v zahraničí (hosting organisation). Všetko závisí od konkrétnych organizácií, niekde vám ukážu ako vyhľadávať v medzinárodnej databáze projektov a všetko kontaktovanie je výlučne na vás, niekde vám ponuky na voľné projekty chodia mailom a vy si len vyberiete, čo vám najviac sedí. Počula som aj o špecifickej požiadavke, kde môj kamarát dlhodobo hľadal svoj pravý orechový projekt na konkrétnom území jednej krajiny a až keď bol presne dohodnutý s prijímajúcou organizáciou, že môže nastúpiť, až potom začal na Slovensku hľadať organizáciu, ktorá by ho tam bola ochotná vyslať.
Moja predošlá skúsenosť s EDS mentoringom
Počas minulého školského roku, teda počas môjho posledného roku na vysokej škole som pracovala ako mentorka dobrovoľníčky EDS. Starala som sa o Vessy, dievča z bulharskej Varny, ktorá spolu s ďalšími dvoma dobrovoľníkmi pracovala v Centre voľného času v Banskej Bystrici. Ako mentorka som jej oficiálne mala pomáhať s adaptáciou v meste, vybavovaním formalít, oboznámením ju s prostredím atď. V skutočnosti bola Vessy vysoko samostatná a medzinárodne skúsená osoba, ktorá žiadne moje usmernenia nepotrebovala. Spoločný čas sme trávili bežnými rozhovormi o bytí a nebytí, návštevami kultúrnych a športových podujatí, turistickými výletmi a tak všelijak. Prostredníctvom Vessy som sa dostala bližšie k zahraničnej komunite, ktorá sa v tom čase pravidelne stretávala a doteraz sa stretáva každý štvrtok vrámci tzv. Language café v banskobystrických kluboch Kult club a Červený Rak. Boli to predovšetkým dobrovoľníci cez spomínanú EDS ale aj stážisti cez Aiesec, erazmáci a aj bežní zahraniční študenti. Skrátka mladí inšpirujúci ľudia z celého sveta, ktorých bola radosť počúvať a s viacerými z nich som doteraz v kontakte. Nečudo, že po skončení školy som presne vedela, čo pred skutočným nastúpením do pracovného života musím absolvovať.
Prečo Nepál?
Najľahšie sa dá dostať do európskych krajín. Vybavovanie samotného projektu je jednoduchšie, cesta je kratšia, vrámci Eurozóny ani nemusíte meniť peniaze, časové pásmo je nezmenené, vízová povinnosť neexistuje, nečaká vás nejaký väčší kultúrny šok, môžete sa zdokonaliť v nejakom európskom jazyku, keďže povinnou súčasťou EDS je výučba miestneho jazyka, môžete sa na prázdniny vrátiť domov, lebo je to blízko atď. Všetky vymenované aspekty boli dostačujúcimi dôvodmi na to, aby som sa pozrela na iné a vzdialenejšie možnosti.
Pri hľadaní projektu som mala dve heslá: as far as possible a as long as possible, čo znamená že som hľadala najvzdialenejšiu možnú destináciu a projekt, ktorý bude trvať jeden rok, čo je najdlhšia možná doba. Iné kritériá neexistovali. Vysielajúca organizácia Keric z Čadce (http://www.keric.sk/sk/) má na Slovensku pravdepodobne najlepšie medzinárodné kontakty na vzdialené projekty a okrem Antarktídy vedia vyslať na hociktorý kontinent, čiže smelo odporúčam J V auguste som kerický zelený domček na brehu Kysuce navštívila prvýkrát, v novembri som písala motivačné listy do Ghany, Kostariky a Nepálu, v januári som sedela v Kericu na predprípravnom stretnutí a vo februári som už sedela v lietadle smer Káthmandu.
Život v nepálskej dedinke pri indických hraniciach
Je to už mesiac, čo sme sa s ďalším dobrovoľníkom zo Slovenska premiestnili do malej hinduistickej dedinky položenej v nadmorskej výške 300 m.n.m. Spíme pod moskytiérou, pretože oblasť sa nachádza v malarickej zóne a z okna vidíme desiatky kokosových paliem a všade-pasúce sa kravy. Umývame sa systémom kýblikovania s vodou zo studne, lebo tak to tu robia všetci a počas pravidelných výpadkov elektrickej energie si večer zapálime sviečku. Ak sa pýtate, či som mala kultúrny šok, tak správna odpoveď bude áno, mala som. Nič to však nemení na skutočnosti, že Nepál je úžasná krajina, ktorú sa určite oplatí navštíviť a ak má niekto záujem tu dobrovoľníčiť, takisto odporúčam, len sa treba na to mierne pripraviť :-)
Naše dobrovoľnícke aktivity nie sú pevne stanovené. Väčšinou sa jedná o našu prítomnosť vrámci usporadúvania rôznych podujatí v blízkych dedinkách a mestách. Často máme vlastné vstupy v angličtine, ktoré sú prekladané do nepálčiny. Takto sme už miestnej mládeži porozprávali o Slovensku, dobrovoľníctve, našich prvých pocitoch, porovnaní našich dvoch krajín. Niekedy sme len tichými pozorovateľmi udalosti ako napríklad na hinduistickej svadbe či na školskom predstavení alebo na krste albumu miestneho speváka. Inokedy nás vymenujú za hlavných hostí so všetkými formalitami, ako dekorovanie kvetovaným vencom alebo pripnutie oznaku hosťa. Niekedy sa vrámci uvítacej reči len stručne predstavíme, inokedy máme niekoľkominútovú reč o našich zážitkoch a skúsenostiach. Vo všebecnosti si nás všetci podrobne obzerajú a neustále sa fotíme a odpovedáme na tie isté otázky. Zatiaľ si to celkom užívame, takéto celebritovské prijatia sme nečakali :-)
Pashupatinath v Káthmandu- najposvätnejšie hinduistické miesto v Nepále, kde sa rituálne spaľujú mŕtvoly v rieke Bagmati
Swayambhu v Káthmandu-jedna z najvyšších budhistických stúp v Nepále
Ďalšie fotky z nášho nepálskeho projektu si môžete prezrieť tu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10151942988927322.1073741832.587097321&type=1&l=7c90e091c5
Viac informácií o EDS nájdete tu:
Naša príjímajúca nepálska organizácia Youth Action Nepal: http://www.youthaction.org.np/
