Ako sa hľadá ubytovanie v New York City cez Craiglist..

Autor: Viera Valentová | 10.8.2010 o 7:04 | (upravené 10.8.2010 o 7:27) Karma článku: 10,73 | Prečítané:  4263x

...a ako sa nakoniec nájde...

Toto leto sme sa s priateľom presunuli do Veľkého Jablka. Robíme a bývame v Brooklyne. Prvé dočasné ubytovanie sme si našli cez internet, ešte zo Slovenska prostredníctvom siete couchusurfing ( v tomto prípade sa však nejednalo o bezplatný nocľah na pár dní, ale o šesťtýždňový platený prenájom ). Po tomto čase sme museli príbytok opustiť. Pôvodný nájomník sa vracal späť. O tom, ako prebiehalo hľadanie nášho terajšieho ubytovania sú nasledujúce riadky. Ale pekne po poriadku.

Do NYC sme došli presne v polovici júna. Prvé ubytovanie sme mali dopredu zajednané len do konca júla, čo znamená, že na ďalšie dva mesiace sme si ubytovanie plánovali nájsť priamo na mieste. Couchsurfing je naozaj úžasná komunita perfektných ľudí, už som o tom písala v minulých článkoch. V prvom prípade nám aj skupina „New York City - NYC Rents and Sublets - CS Apartments / Roomates. No Couch Requests" naozaj pomohla a našli sme obstojný bytík v dobrej štvrti za primeranú cenu a ešte k tomu aj celkom príjemných spolubývajúcich. V druhom prípade sa naše hľadanie začalo v podstate koncom júna. Postupovali sme presne rovnako ako na Slovensku. Takmer každý deň sme prezerali ponuky na prenájom voľnej izby a posielali maily. Avšak v tomto období sa nejako ponuky na couchsurfingu nesypali, tak sme po čase prešli k plánu B, ktorý predstavoval inú internetovú spoločnosť. Jednalo sa o Craiglist. Americké internetové zlaté stránky. V sekcii housing a podsekciách rooms / shared a sublets / temporary pribúdnú za hodinu desiatky inzerátov, počas dňa sú to stovky. Tu sa začína náš príbeh. Mali sme vopred napísaný mail strednej dĺžky so základnými informáciami kto sme, čo sme, odkiaľ pochádzame, čo robíme a linky na naše couchsurfingové profily, kde máme aj voľne prístupné fotky.

Samozrejme, že sme nekontaktovali každý inzerát. Pozerali sme sa v prvom rade na cenu, vzdialenosť od našej práce a zaujímali nás parametre ako napr. s koľkými ďalšími ľudmi budeme zdieľať spoločné priestory, či sa v byte nachádza internetové pripojenie, ako je to s klimatizáciou ( ňújorské leto je pre Slováka na nevydržanie, sme tu už takmer dva mesiace a pršalo menej než trikrát, dlhé nohavice potrebujem len v práci, kde je to povinná súčasť odevu ). Ešte nás zaujímali také bežné slovenské požiadavky, ako kuchyňa, kde sa dá variť atď. V priemere sme denne odpovedali približne na 30 až 50 inzerátov. Z tohto množstva sa nám ozvalo späť menej než 10 percent. Z tých 10 percent by nás bola ochotná ubytovať necelá polovica. Veľa ľudí nám odpísalo niečo v zmysle: sorry no couples alebo only long term sublet. Na všetky pozitívne správy sme hneď odpovedali. Väčšina ľudí ochotná nás ubytovať, zvýšila cenu za izbu, v kontexte toho, že budeme dvaja a tým pádom aj viac spotrebujeme. Z tých všetkých pozitívnych správ, na ktoré sme my ďalej odpovedali, sa nám znova ozvalo naozaj zanedbateľné percento.

Približne 10 dní pred plánovaným opustením nášho prvého príbytku ( rozumej v najvyššom čase ) sme sa konečne dostali k reálnemu obzretiu jedného bytu. Z mailov to vyznievalo perfektne - americký bezdetný párik prenajíma jednu izbičku za prijateľnú cenu v super lokácii, len pár blokov od nášho prvého ubytovania. Na mieste to vyzeralo omnoho inakšie. Naozaj to bol reálny americký párik dvoch takmer nezamestnaných hercov, ktorí si v tejto zlej dobe plnej ekonomickej krízy vylepšujú rozpočet tým, že do ich minimalistického bytu berú ďalších podnájomníkov. Izba, ktorú ponúkali na prenájom bola rozmerovo približne rovnaká ako štandardné kúpeľne v rodinných domoch. Skrátka, mali by sme miesto na dvojlôžko a ešte nejaký ten polmeter navyše. Obývačka spojená s kuchyňou bola úplne liliputánska a sociálne zariadenie lietadlového typu takisto. Lenže okrem tejto ponuky sme nemali naozaj nič. Zvažovali sme to všetko dosť dlho ale nakoniec sme sa rozhodli skúsiť šťastie ešte predsa len niekde inde.

Počas posledných dní sme boli doslova nalepení na internete a sledovali každú novú ponuku, aj keď často prišla odpoveď po pár hodinách od zverejnenia inzerátu, že je to už neaktuálne a obsadené. Ako naschvál nám v práci počas posledných júlových dní vypadli dvaja pracovníci, čiže z priemerných troch hodín denne som pracovala niekedy aj desať. Tak môj priateľ chodil obzerať byty bezo mňa. S jedným perfektným bytíkom už takmer istým, sme sa museli rozlúčiť, pretože si to náhle s nami rozmysleli a tak. Ak mám byť úplne úprimná, tak piatok 30. júla sme ešte nič nemali, pretože všetky „takmer isté" byty nám vybuchli. Mali sme akurát povolenie od našej spolubývajúcej, že u nej môžeme ostať do utorka, tretieho augusta.

Večer v piatok 30. júla, keď sme obaja došli z práce a totálne znechutení sme pozerali mailovú schránku a zistili, že nám nikto neodpísal. Tak sme zo zúfalstva volali na všetky aj staré a neaktuálne čísla ľudí, ktorí nám odpísali v predošlých dňoch a takto sme natrafili na Dávida. Bolo takmer deväť hodín večer. Akurát sa ma v telefóne spýtal, či nemáme deti a či to naozaj chceme len na dva mesiace. Potom mi povedal cenu - 500 dolárov pre dvoch na mesiac. Bezkonkurenčná ponuka. Ešte nám navrhol aby sme miesto šli hneď obzrieť.

Takmer o desiatej večer vystupujeme z metra v bangladéšsko - indicko - pakistansko - hispánskej- čínskej a židovskej štvrti a smerujeme na uvedenú adresu. Privíta nás milý portorikánec Dávid, ktorý sa rozhodol prenajať svoj pomerne veľký dom a spolu s početnou rodinou sa sťahuje do New Jersey. Celé horné poschodie bolo práve v štádiu totálnej rekonštrukcie ale ubezpečoval nás, že do dvoch dní to všetko bude hotové. Nakoniec sme sa presťahovali v utorok do prerobeného bývania. Naša izbička síce nemá okno, ale máme prístup na predný a zadný dvor a takisto na terasku. Je tu veľká kuchyňa spojená s obývačkou a prerobená kúpeľňa. Horné poschodie zdieľame spoločne s ruským párikom, štyrmi Turkami a dievčaťom z Nórska.

Domáci sú stále v štádiu sťahovania a momentálne obývajú dolné poschodie. Jednajú tu s nami ako s hosťami v ich dome, neustále sa nás vypytujú či nám niečo nechýba atď. Rodinka už má odrastené dospelé deti, ktoré tu už s nimi nežijú a asi preto sa rozhodli adoptovať si malé ( asi 5 ročné ) dvojičky, dvoch autistických chlapcov, ktorí tu celé dni pobehujú, všetko ich zaujíma, najmä ako píšem na počítači :-) Síce nerozprávajú, ale rozumejú po anglicky aj po španielsky a sú strašne zvedaví a hraví ako všetky malé deti. Domáci sú perfektní ľudia, ktorí cez deň ťažko pracujú ( s chlapcami je počas dňa stará mama ) a keď potom večer prídu domov, dole sa stretne celá široká rodina a nám bude určite smutno, keď sa všetci odsťahujú do Jersey. Ale povedali, že sem budú často chodiť kontrolovať, čo sa deje v ich dome plnom spomienok :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ

V Košiciach má v roku 2019 vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval, a je otázne, kto na ňom bude hrať.


Už ste čítali?