La Sagrada Famíliasa začala stavať v roku 1882, ešte stále nie je dokončená, podľa niektorýchinformácií sú stavebné práce približne v polovičke, niekde sa uvádza rok 2050ako predpokladaný rok dokončenia. Vďaka tomuto všetkému dnes označujú toto vrcholnéGaudího dielo za stavbu storočia. V roku 1883 sa stal hlavným projektantom,nejaký čas dokonca býval priamo v útrobách vznikajúceho chrámu a keď v roku1926 tragicky zahynul, stavebné práce sa na určitú dobu pozastavili. Dnes sastavia ďalej. V okolí celej katedrály sme narátali minimálne 6 obrovskýchžeriavov.
Kúpili sme si vstupenku ( 8 EUR zľavnená študentská). V interiéri bol špeciálne vyhradený priestor pre turistov, oddelenýkoridormi. Za nimi sa pohybovali robotníci a remeselníci. Všade bol hlukako na naozajstnej stavbe, ale nikomu to zjavne nevadilo. Ani nám. Celá stavba( aj keď je stále nedokončená ) bola úplne úžasná. Nestíhali sme zatvárať ústa od očarenia. Gaudíčerpal inšpiráciu najmä zo stredomorskej flóry a fauny. Nosné stĺpy predstavovali kmene stromov, ktoré sa hore rozkonárovali a vytvárali korunu – presnetak ako sa stĺpy rozdvojovali a držali celú strechu.
V podzemí sa nachádza múzeum, kde sme sa oboznámili s celouhistóriou stavby, takisto s osobou Antónia Gaudího a jeho ďalšími stavbamiv blízkom okolí.
Po približne troch hodinách sme usúdili, že by bolonačase zdvihnúť kotvy a presunúť sa na ďalšiu plánovanú zastávku – štadiónFC Barcelona : Camp Nou.
Metro nás vyhodilodosť ďaleko, ešte bolo potrebné prejsť priližne 500 – 700 metrov kadejakýmiuličkami k samotnému štadiónu. Vstupné bolo pomerne vysoké - 17 EUR, chceli sme dostať študentskú zľavu,tak nakoniec nás to vyšlo na 16 EUR. Ako sme sa neskôr dozvedeli, vstupné predskupiny je len 8 EUR na osobu, avšak v našom prípade sme mohli prejsť odprízemia – čiže od trávnika, cez šatne, sprchy, kaplnku s napodobeninou čiernejmadonny z pútnického miesta Montserrat, cez každé jedno poschodie ( sú tamdokopy štyri pre turistov ) až úplne hore, kde je miesto pre športovýchredaktorov a komentátorov. Tí, čo si zaplatia skupinové vstupné môžu navštíviťlen to najvyššie poschodie.
Po prehliadke štadióna a jeho útrob nás koridoryzaviedli do múzea, ktoré bolo plné športových trofejí, fotiek, dresov a kadejakýchiných predmetov, spojených s klubom. Popisky k jednotlivým exponátomboli v katalánčine, kastílčine, čiže v španielčine a nakoniec ajv angličtine. O päť minút osem nám hlas z reproduktora oznámil, že zatvárajú,tak sme sa pobrali ďalej.
Zvečerievalo sa a naša cesta viedla na Placa de Espaňa,kde bolo predstavenie spievajúcich a svetielkujúcichfontán. Na úpätí olympijského vrchu Mont Juic pod Umeleckým múzeom bolo fascinujúcefontánové predstavenie. Toľko ľudí pokope som nevidela už dlho. Našťastieproblémy so stiesneným priestorom neboli, každý si našiel svoje miestečko,odkiaľ pozoroval tie striekajúce farebné prúdy vody.
Po desiatej sme sa presunuli na vláčik, ktorý nás zaviedoldo letoviska. Jeden príjemný barcelonský deň bol za nami, ešte nás čakal ďalší.