reklama

Čriepky z Istanbulu

Minulý semester som študovala v rámci programu Európskej únie pre vysokoškolských študentov Erazmus v najväčšom tureckom meste, v Istanbule. Štyri mesiace strávené v tej 14-miliónovej metropole boli plné neskutočných zážitkov, o ktoré by som sa s vami rada podelila !

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Istanbulská verejná doprava

Pre bežného Európana predstavuje pravdepodobne každé použitie akejkoľvek dopravy v Istanbule zaručené dobrodružstvo, miestami spojené až so šialenstvom. Istanbul má oficiálne takmer 14 miliónov obyvateľov a predstavuje druhú najväčšiu metropolitnú zónu v Európe. Mne síce drvivá väčšina miestnych obyvateľov tvrdila, že Istanbul má okolo 20 miliónov, táto informácia asi nie je až taká podstatná. Podstatné je, že v tomto najväčšom tureckom meste o efektívnosti verejnej dopravy môžeme polemizovať hodiny a zistíme, že je to všetko ešte len v plienkach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže začnime od tradičného metra. To istanbulské má dve linky a predstavte si, že sa nikde nestretajú ! Trasa prvej linky ide takmer výlučne nad zemou a vozne sú celkom staré. Zato nová druhá linka má hyperluxusné moderné a extra tiché vozne :-)

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Električky sú ultra nové, takmer neustále prepchaté a síce ponúkajú sardinkový typ dopravy, aj tak som ich mala najradšej lebo premávajú pomaličky popri tých najznámejších istanbulských pamiatkach ako Modrá Mešita, Hagia Sofia a cez most Galata. Takže namiesto pohľadu na prepotených a natlačených cestujúcich sa pozeráte na historické skvosty :-)

Potom tu máme metrobus, čo je hybridný dlhý autobus, ktorý má na ceste vyhradený špeciálny pruh a nástupište vyzerá takmer totožne ako nástupište na metro. Musíte napríklad prejsť cez turnikety. Metrobusy majú za úlohu čo najefektívnejšie spojiť odľahlé časti mesta s centrom. Hypermoderné a rýchle autobusy sú preto jednoznačne najsardinkovejším typom istanbulskej dopravy. V čase špičky stojíte na nástupišti v rade a dostanete sa do tretieho či štvrtého autobusu. Musíte si jednoducho počkať J Ako jediný typ dopravy jazdí 24-hodín denne, aj keď v noci je to značne obmedzené. Taktiež sa v noci nastupuje výlučne prednými dverami a turnikety sú odstavené z prevádzky. Metrobus je vo všeobecnosti pravdepodobne určený najmä pre rozvíjajúce sa krajiny. Žiadny z mojich Európskych spolužiakov sa nikdy vo svojej krajine s Metrobusom nestretol a ja som mala dovtedy takisto len skúsenosť z Mexico City. A moja spolužiačka z Kolumbie potvrdila, že presne takéto podobné zariadenia premávajú v jej hlavom meste, v Bogote.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalej sme tu mali dvojposchodové autobusy! Tie takisto spájali centrum s odľahlými časťami a boli trikrát drahšie ako všetky ostatné druhy dopravy ( 3,5 TL cca 1,5 EURO ). Ja som bývala na úplne odľahlom internáte, skoro 40km od centra a v špičke mi cesta bežnou dopravou ( 2krát prestup ) trvala niekedy aj tri hodiny. Dvojposchodový autobus túto cestu po diaľnici prekonal približne za hodinku.

A jednoznačným víťazom verejnej dopravy boli lokálne busy, ktoré premávali v okrajových častiach, teda tam kde som bývala a študovala a preto som ich využívala najčastejšie. O skutočnom cestovnom poriadku sme nemohli hovoriť takmer pri žiadnom type istanbulskej dopravy ale pri týchto lokálnych busoch poriadok oficiálne neexistoval :-D boli to všetko veľmi staré vozy, ktoré neustále trúbili. Bežne sa do nich nastupovalo a vystupovalo za jazdy a takisto to bola výlučne vysoko sardinková záležitosť. V prvých dňoch som ako neznalá pomerov márne čakala na zastávke, pokiaľ sa všetci ľudia pokojne do toho môjho autobusu natlačia. Autobus sa zrazu pohol a ja som musela nastúpiť za jazdy. Spomeniem, že pri zatváraní dverí mi takmer privrzlo nohu. Okrem šoféra sa vždy s nami viezol aj jeho mladý pomocník, ktorý kričal meno zastávky a taktiež vyberal cestovné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pochody a demonštrácie

Tak tých bolo v Istanbule veľmi veľa ! Hlavné námestie Taksim bolo prakticky každý víkend plné aktívnych ľudí, ktorí potrebovali vyjadriť svoj názor verejne. Niekedy šlo o menší pochod, inokedy to bolo masové šialenstvo. Ja spomeniem dve akcie.

15. február 2012. Vtedy si Kurdi (čo je obrovská turecká menšina, žijúca na východe krajiny, ktorá ešte pred desiatimi rokmi nemohla verejne hovoriť svojím jazykom) pripomínali 13-te výročie zatknutia kurdského lídra Abdullaha Ocalana. Tento človek stál na čele dnes zakázanej Kurdskej robotníckej strany ( PKK ). Neskôr bol nútený opustiť Turecko a čiastočné útočisko našiel v susednej Sýrii, potom sa skrýval na gréckej ambasáde v Keni, kde ho nakoniec zatkli. A teraz krátke zamyslenia, prečo Turci tvrdia, že sú obklopení samými nepriateľmi. Nakoľko je kurdský problém stále v tureckej spoločnosti veľmi živí, policajti sa na tento deň náležite pripravili. Plné policajné autobusy v historickom centre. Desiatky policajtov po zuby ozbrojených s plynovými maskami na tvárach a v tými plexisklovými štítmi. Dokonca niektoré ulice boli uzavreté a museli sme ich obchádzať. Normálne, keby som bola sama, možno by som sa aj mierne bála. Našťastie som sama nebola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

26. február 2012. Túto nedeľu si Turci spolu so spriateleným národov Azerbajdžancov pripomínali 20 rokov od masakru azerbajdžanskej dediny Khojali vykonaného Arménmi a Rusmi. Tento pochod bol teda vysoko protiarménsky. Po najhlavnejšej istanbulskej pešej ulici Istiklal caddesi pochodovali tisícky ľudí najmä s tureckými a azerbajdžanskými vlajkami ale miestami sa vyskytli aj iné spriatelené turkické stredoázijské národné vlajky.

Moja univerzita a internáty - Fatih Universitesi

Doteraz nepochopím prečo si moja domovská Univerzita Mateja Bela vybrala z 23 istanbulských univerzít práve Fatih univerzitu na študentskú mobilitu. Je to najislamskejšia univerzita v celom Turecku. Ideový vodca celej islamskej mašinérie, ktorá nanešťastie v Turecku prekvitá, Fethullah Gulen ( momentálne žijúci v Pennsylvánii, pretože bol vyhostený z Turecka ) zakladá turecké školy všetkých typov po takmer celom svete. A naša Fatih univerzita bola jeho najdrahším drahokamom. Lepšie som si už ani vybrať nemohla :-D Ľudia okolo súčasnej vládnucej strany AKP ( Spravodlivosť a rozvoj ) Fethulaha velebili a zbožňovali a tí ostatní sekulárni Turci ( spolu so mnou ) sú zhrození z toho, čo všetko môže nastať v budúcnosti.

Obrázok blogu

Knižnica v škole

Obrázok blogu

V prvých týždňoch sme totálne nechápali, čo je to za vec. Jednako sme sa stretávali najmä s ľudmi z našej školy a ešte sme sa celkovo okukávali. Postupne sa to však všetko začalo prevaľovať a pri otázke miestnych z opačného politického spektra sme na otázku kde v Istanbule študujeme radšej odpovedali, že je to lepšie nevedieť. Najhoršia situácia nastala pri stopovaní z Pamukkale do Izmiru, keď po zahlásení, že sme z Fatih univerzity vodič zastavil auto a vyhlásil, že on študentov z Fatihu viezť teda nebude. Vysvetlili sme mu, že my sme len zahraniční študenti a s tou zvláštnou propagandou nič nemáme a ani nechceme mať spoločné.

Tak iba v skratke, internáty boli oddelené. Ja ako zahraničný študent som sa mohla oficiálne túlať do 8:30pm. Moje turecké spolubývajúce sa museli každý deň do 7:30pm podpísať dole na vrátnici, že sú tam. Ak sa tak nestalo, volalo sa ich rodičom. Keď som chcela na noc odísť preč, musela som vyplniť priepustkový formulár, kde som mala uviesť presnú adresu a telefónne číslo. Nakoľko som turecké číslo nemala, napísala som tam vždy moje slovenské, na ktorom som však bola nedostihnuteľná. Takisto presnú adresu som nikdy nenapísala, lebo sme väčšinou boli v baroch v centre. Ak si chceli priepustku vybaviť moje turecké spolubývajúce, vedenie internátov volalo najprv ich rodičom. Väčšina dievčat na internáte bola zahalená a vnútri boli bez šatiek, preto keď chcel ísť vrátnik na toaletu, predtým ako otvoril dvere na chodbu kričal niečo v zmysle: personál na chodbe. To aby sa všetky nezahalené dievčatá skryli aby ich ten muž nevidel bez šatky.

Internáty

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Boli nám tam servírované raňajky aj večere. Keďže ja nie som na jedlo vôbec náročná, tak som bola vysoko spokojná. Postupne sa ku mne dostala chýra, že jedlo v našom internáte je plné antiafrodiziak. Takisto tu bol nepísaný dress code. Nie pre zahraničné študentky pochádzajúce z Európy samozrejme, ale pre také moslimky z postsovietskych štátov už napríklad áno. Vrchné internátne sestry ( toto je naozaj doslovný preklad rozpovedných pracovníčok ) chodili denne navštevovať dievčatá, ktoré sa mierne vymykali striktným moslimským pravidlám a nič im samozrejme nezakazovali ani neprikazovali, oni im len dohovárali. V škole som málokedy videla skupinku obojpohlavnú skupinu baviť sa navzájom. V drvivej väčšine sa bavili len dievčatá s dievčatami a chalani s chalanmi. Prvé dni a týždne som si fakt myslela, že toto je Turecko, toto je tá moslimská krajina ale našťastie som postupne pochopila, že je všetko úplne inak a to len ja som sa náhodou ocitla v tom najextrémnejšom extréme.

CouchSurfing v Istanbule

Posledná informácia bude venovaná veľkolepej CouchSurfingovej komunite v tomto meste ! Tak pevne verím, že všetci viete, čo je to CouchSurfing, ak nie, pozrite moje predošlé blogy. Istanbul je destinácia číslo 4 na svete, pokiaľ ide o veľkosť komunity hostiteteľov. Prvý je samozrejme New York, potom Londýn a Paríž. Medzi pravidelné akcie patria sobotné párty, stredajšie party, nedeľné prehliadky mestom. Potom sú tu záležitosti ako každomesačné párty, párty na lodi, piknik, výlety mimo Istanbulu, jazykové stretnutia, športové aktivity etc.

Obrázok blogu

Ja konkrétne som sa vybrala na mesačnú sobotnú party, ktorej predchádzala New Members Welcoming Party, čo bolo vítanie nových členov v komunite. Akčná 37-ročná Britka Ally, ktorá je jedným z ambasádorov pre Istanbul nám dala polhodinovú prednášku o tom, čo je to vlastne couchsurfing, ako to celé funguje ako treba a netreba spolupracovať etc. Pre mňa to neboli nové informácie, ale už len ten pocit, byť na prednáške venovanej CouchSurfingu stál za to ! Prednášku po turecky viedol Timur, 30-ročný tiež ambasádor. Obaja moji noví kamaráti :-) Potom sa premietol polhodinový dokument venovaný CouchSurfingu v Istanbule. Jeden chalanisko študujúci film natočil dokument o hosťovaní v Istanbule. Nanešťastie to nie je na voľné stiahnutie na youtube, ale ak strašne chcete vidieť, napíšte ! A po filme začala pravidelná žúrka na oldies hudbu. Oslavovala narodeninky totiž tá Britka Ally :-) Inak ak náhodou pôjdete na CS party a nebudete mať vybavené nejaké to spanie, samozrejme, že sa to vybaví počas večera :-D Však je to predsa CouchSurfing !

A na záver nejaké tie tradičné zábery

Hagia Sofia

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bosporus

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Grand Bazaar

Obrázok blogu

Modrá Mešita

Obrázok blogu

palác Topkapi

Obrázok blogu
Viera Valentová

Viera Valentová

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Momentálne mamička na rodičovskej dovolenke, v minulosti aktívna cestovateľka, dobrovoľníčka a CouchSurferka. Uvidíme, čo prinesie postcovidový svet :)Možete ma nájsť aj tu: http://ourway.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPomimo

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu