Spanie na letiskách, stopovanie a iné srandy

Autor: Viera Valentová | 22.1.2011 o 1:25 | (upravené 22.1.2011 o 1:57) Karma článku: 11.70 | Prečítané  3649-krát

Vo všeobecnosti ľudia cez letiská prechádzajú, keď sa chystajú niekam odletieť a takisto, keď niekde dolietajú. Bežní cestujúci spia na letiskách väčšinou nedobrovoľne kvôli neplánovaným udalostiam ako zlé poveternostné podmienky, štrajky atď. Potom je tu ďalšia skupina cestujúcich, ktorí letiská využívajú aj ako nocľahárne. Poďme sa na to spoločne pozrieť...

Spanie na letiskách spolu so stopovaním, couchsurfingom či squatovaním patrí k alternatívnym spôsobom cestovania. Všetko je to oveľa lacnejšie, tým pádom ľahšie dostupné nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva ako sú napríklad študenti, čiže ja. Všetko sú to však vysoko dobrodružné a adrenalínové aktivity, ktoré väčšine obyvateľstva vôbec nevoňajú. Preto, ak patríte k vyššie uvedenej väčšine obyvateľstva, týmto článkom asi zvysoka pohrdnete. Pre tých ostatných je tu pokračovanie.

Na letiskách som dokopy spala 4-krát. Dvakrát na letisku Weeze, Düsseldorf. Jeden raz na Hahn, Frankfurt, tiež v Nemecku a jedenkrát na letisku JFK v New York City. Všetko to boli príjemné zážitky spojené naozaj najmä so spaním.

Prvý raz to bol spomínaný veľký New York v lete 2009. Po prvom lete v živote a hneď transatlantickom sme vystúpili na jednom z najväčších letísk sveta. Najprv sme si prešli zdĺhavou imigračnou kontrolou, ktorej sme sa toľko obávali a nakoniec to bol príjemný dvojminútový rozhovor s kompetentným úradníkom o náplni letnej práce, na ktorú sme sa chystali. Bolo už vyše šesť hodín večer miestneho času, čo znamenalo, že u nás doma v Európe už všetci sladko spali a my sme boli hore vyše 19 hodín a netušili sme poriadne čo ide nasledovať. Môj frajer Zdeno potreboval súrne poslať domov správu, že sme živí a zdraví, tak sa začal hon za nejakým internetovým pripojením. Nič schopné a free sa nanešťastie vo vzduchu nenachádzalo, tak si zaplatil neskutočné peniaze za pár minút v internetovej kaviarni.

Potom sa začal naozajstný hon na dobré miesto na spanie. Zložili sme sa na nejakom termináli, ktorý však po polnoci zatvárali a museli sme sa premiestniť na terminál číslo 4, otvorený v tom čase celú noc. Tu sme si uvedomili, že sme ešte totálni nováčikovia v letiskovom spaní. Všade bolo plno, všetky skvelé fleky obsadené a všetci mali super postľané. Totálnou náhodou sme nakoniec skončili na lavičkách, ktoré sme si vystlali nejakými textíliami pre lepšiu mäkkosť. Ja som sa celkom pekne vyspala, zato môj frajer neustále striehol na veci, mali sme totiž dva pomerne veľké kufre, čiže on zo spánku toho veľa nemal. Ráno sme urobili hygienu a odleteli severným smerom do Vermontu, kde sme strávili celé leto. Toto bolo naše prvé letiskové spanie, bolo to nemastné neslané, ja som sa síce vyspala ale frajer vôbec nie. Teraz prídu tie lepšie a zábavnejšie časti.

takto to vyzeralo na JFK v New Yorku.

Spanie na letisku JFK v New Yorku

Minulý rok sme silvestrovali v Amsterdame. Kúpili sme si letenky za 5 EURO do Weeze, Düsseldorf v Nemecku a neskôr sme sa rozhodovali čo podnikneme. Amsterdam bol pomerne blízko, len 200 km. Stopom sme tú neveľkú vzdialenosť pekne zvládli. Akurát tam nejde priama diaľnica. Odlet späť do Bratislavy sme mali o šiestej hodine rannej v utorok 5. januára. Vedeli sme, že jediná dostupná možnosť pre nás bude prespať na letisku. Tu sme urobili pár hrubých chýb a proti nám hralo aj počasie. Z Amsterdamu sme začali stopovať až za šera, do toho začalo husto snežiť a aj s tou výpadovkou naším smerom sme to zle domysleli.

Po katastrofálnom začiatku sa šťastena znovu vrátila. Krátkymi stopmi sme sa presúvali. Všetci ľudia šli inými smermi ako sme potrebovali my, tak nás len tak približovali k cieľu. Nemali sme ani poriadnu mapu, ale zase každý šofér, ktorý nás viezol vždy nejaký ten autoatlas mal, tak som na kolene vyrábala stopárske tabuľky. Bola už totálna tma, husté sneženie, presúvali sme sa z pumpy na pumpu a keď sme raz zakotvili na pumpe kde nebolo ani nohy a videli sme to veľmi zle, dostala som zase šialený nápad a šli sme stopovať z diaľnice. Viem, že sa to nesmie a robíme to naozaj len v nevyhnutných prípadoch, ale tu bola niekoľkokilometrová kolóna pohybujúca sa slimačími krokmi a husté sneženie. Naozaj s malou dušičkou som vybehla ku diaľnici. Doslova za pár sekúnd nám zastavoval príjemný pán. Potom to už šlo len dobre.

Vyhodil nás na pumpe približne 20 kilometrov od letiska. Bolo niečo po siedmej. Utešovali sme sa tým, že tých 20 km by sme aj pešo za celú noc zašli. Vedeli sme totiž, že naše maličké letisko je ako väčšina ryanair letísk umiestnené absolútne mimo hlavných ťahov a takpovediac na lúke. Vybehli sme z auta smerom do obchodíku na pumpe, že aspoň nejakú tú poživeň na noc kúpime a toalety navštívime. Vtom na mňa po nemecky kričal chalanisko z auta, ktorý videl moju ceduľku Goch, čo bolo mesto 8 km vzdialené od letiska. O pár sekúnd sme sa už viezli s dvoma chalanmi, určite ešte mladšími ako my, jeden Rus a druhý Poliak, rozprávali sme sa slovensko-rusko-poľsky. Hovorili sme im o Silvestri v Amsterdame a o špeciálnom spôsobe spania cez couchsurfing, ktorý sme tam samozrejme využili. Hneď nás ponúkli vodkou s nejakým nealkom. Jasné, že pôvodne neplánovali ísť na letisko, ale tak nejako pozmenili trasu a my sme bezpečne dorazili na miesto.

Weeze airport

Weeze airport

Reštaurácia na letisku samozrejme takmer nefungovala. Bolo totiž pár minút pred ôsmou, kedy zatvárali. Dali sme si teda dve zeleninové polievky a začali sa obzerať po hale. Podľa internetovej stránky letisko zatvárali o dvanástej. Na to sme samozrejme vedome zabúdali a verili, že to tak určite nebude. Letisko má dve podlažia. Na tom spodnom boli už všetky lavičky obsadené na spánok sa pripravujúcimi ľudmi. My sme ostávali na hornom podlaží, kde bolo teplejšie a mali sme k dispozícii reštauračný stôl a pohodlné stoličky. Ja som si dopísala denník a pozrela pár letáčikov z cesty, Zdeno sa tváril, že ide posediačky spať.

Prišla obávná polnoc a nikto nič. Boli sme najšťastnejšie osoby na svete, keď tu o pol jednej reproduktor oznámil aby sa všetci z horného poschodia presunuli na dolné podlažie, lebo to horné zatvárajú. Vedeli sme, že nás predsa v tej treskúcej zime určite nevyhodia von :-) Cestou sme natrafili na voľne prístupný kôš s letiskovými dekami, tak sme si po dve každý zobrali a pobrali sa dole. Lavičky, ako som spomínala, boli už všetky obsadené, ale nám to nevadilo, pretože s dvoma dekami sme si vyrobili letisko na letisku. Keďže väčšina osadenstva boli mladíci ako my, tak sme takmer celú noc počúvali, aj keď nič nerozumeli, príhody a zážitky z osláv Silvestra v Amsterdame od talianskych chalanov. Ráno budíček pred piatou a hygiena a potom odchod do lietadla, ktoré malo hodinové meškanie, tak sme len spali ďalej.

 

Weeze, prvé spanie, s dekami ale na zemi

Weeze, prve spanie s dekami

Druhý raz, sme spali na letisku Weeze na jar roku 2010. Doleteli sme z Bratislavy a ráno odlietali do Osla. Keďže sme už boli starí nocľahári, ako prvú vec vo večerných hodinách sme si šli obsadiť nejaké tie vhodné lavičky. Obsadili sme si celý rad. Porozkladali sme si všetky možné aj nemožné textílie, doklady sme si dali do vnútorných vreciek a pospinkali sme. Tentoraz to nebolo po silvestri a všetci spoluspiaci naozaj spali, čiže bol príjemný kľud.

 

pred spaním si krátime čas čítaním a zároveň treba myslieť na obsadenie lavičky

Weeze airport

 

počas druhého spania vo Weeze sme síce už nemali deky, ale mali sme celú lavičku ( a ten bordel pod lavičkou, nie je náš, ani sme si ho nevšimli, až tuto na fotke )Weeze, druhé spanie, síce bez deky ale na lavičke

Nakoľko sa do Nemecka z Bratislavy kvôli nerentabilite už nelieta, toto príjemné letisko v strede ničoho asi už nevyskúšame.

Na letisku v Hahn, Frankfurt sme spali na jar 2010 keď sme doleteli tesne pred polnocou z Osla a na druhý deň večer sme leteli späť do Bratislavy. Všetky dobré fleky na spanie boli už nanešťastie obsadené, tak sme len tak brázdili letiskovou halou a hľadali niečo optimálne. Nakoniec sme sa rozhodli uložiť na lavičkách pri zatvorenej reštaurácii. Postlali sme si a šli spať. Budíček však prišiel veľmi skoro, keď nás zamestnankyne reštaurácie budili s tým, že idú rozkladať stoly a zjavne sme im zavadzali. Nevadí, presunuli sme sa k check-inu, ktorý ešte nefungoval. Odtiaľto nás vydurila po chvíľke letisková stráž, tak do tretice sme šli k ďalším check-inom. Tu spala početná komunita a nikomu nič nevadilo. No po čase nám znova prišli povedať Good morning tí uniformovaní a my sme sa demonštratívne naozaj zdvihli. S celou spiacou komunitou však ani nehlo, a hneď po odchode hliadky znova zalomili spánkom, tak sme ich nasledovali a normálne a bez ujmy sme spali takmer do deviatej. Potom sme šli objavovať vyše 100km vzdialený Frankfurt a večer sme sa s dávkou obrovského šťastia vrátili načas na bratislavský let.

 

Tak ako existuje wikipédia pre stopárov, takisto kopec rád je na stránke couchsurfingu pre začínajúcich couchsurferov, aj pre ľudí, čo radi spia na letiskách existuje podrobná stránka s radami, príbehmi, tipmi. Smelo !

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Stano Dančiak mladší: Televízii vládnu zvlčilé časy

Čo musí obsahovať dobrý humor? Smie byť nekorektný? A ako funguje dopyt a ponuka medzi divákmi a televíziou? Aj o tom porozprával dramaturg a scenárista Stano Dančiak mladší.

KULTÚRA

Myslel si, že našiel pokrvnú líniu Ježiša Krista

Dokumentarista Bruce Burgess opisuje fungovanie tajných spolkov.

PLUS

Lepšie je byť gayom medzi židmi ako medzi Slovákmi

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince.


Už ste čítali?